Večnosť a ty

Keď tak premýšľam nad ľudským životom, dokonca ho prakticky zažívam na vlastnej koži, všímam si ako rýchlo uteká. Keď má človek vlastné deti, uvedomí si to ešte viac. Nedávno som bol tiež len dieťa. Bezstarostné a hravé. Svet bol pre mňa gombička. Všetko sa zdalo byť jednoduché. Jedinou povinnosťou bolo poslúchať rodičov a zbierať dobré známky v škole.Ten čas je nenávratne preč. Miesta kde som vyrastal sa zmenili, ľudia sa zmenili. Niektorých už niet. 

Karel Gott začína jednu svoju pieseň slovami:

"Čas letí jako blaznivý,

já nechytím ho ani vy."

Dnes už len smutne prikyvujem. Zrazu sa zdá život taký krátky. Nestihnem sa ani obzrieť za včerajším dňom a už je tu poludnie dňa nasledujúceho. Zo všetkých strán sa na mňa valia povinnosti. Je to nekonečný cyklus z ktorého sa neviem vymaniť. Závratnou rýchlosťou sa rútim do konečnej stanice, kde budem musieť vystúpiť z tohto dočasného tela a postaviť sa tvárou tvár stvoriteľovi času a života a zodpovedať sa z každého svojho skutku či úmyslu. Budem sa hanbiť alebo budem šťastný že Ho vidím?

A čo budú o mne hovoriť ľudia, keď už tu nebudem? Aké dedictvo po sebe zanechám? Koľkých životov sa dotknem?

Na všetky tieto otázky poznám odpoveď už dnes a veľmi ma neuspokojuje. Dobrá správa je, že ešte stále je čas zmeniť konečný výsledok.

Chcel by som aby si ma ľudia pamätali. Mnoho ľudí. Aby ďakovali Bohu za môj život. Aby som bol pre nich  príkladom hodným nasledovania. Ale musím preto niečo urobiť už dnes. Vykročiť a použiť talenty ktoré mám. Venovať tomu čas a odseknúť to, čo mi čas kradne. Toto vyžaduje disciplínu a pevnú vôľu. Rovnako potrebujem reálny plán a musí sa to dať zmerať.

Ktosi raz povedal:

"Cintorín je miesto, kde je najviac dobrých myšlienok, vynálezov a kníh, ktoré nikdy neuzreli svetlo sveta."

Každý človek má poslanie vo svojom živote. Úlohu ktorú musí naplniť a má na to všetky predpoklady. Je veľmi smutné keď za celý svoj život ju neobjaví a nevyužije potenciál, nerozvynie ho a všetko skončí pod vrstvou hliny alebo betónovou platňou.

Preto ani ty nemrhaj svojím drahým časom. Investuj do správnych vecí, ktoré sa zapíšu do histórie. Nikdy nie je neskoro. Začni už dnes. Objav čo je v tebe, zdokonaľuj to a vytvor skutočnú hodnotu. Tvoja zrealizovaná myšlienka urobí svet lepším.

Nebuď už len konzumentom hotových vecí? Prečo len čítať knihy keď môžeš knihy písať? Prečo hrať a spievať cudzie piesne, keď môžeš zložiť vlastné? Prečo stále len sedieť a počúvať niekoho iného keď vieš že máš čo ľuďom povedať aj ty? Ak niekto potláča tvoj talent a nepustí Ťa k slovu, lebo jeho myšlienky a spôsoby sú najlepšie zo všetkých, nechaj ho tak. On nepotrebuje tvoju pomoc. Ale vieš koľko je na svete ľudí, ktorým tvoje myšlienky alebo piesne prinesú radosť a možno aj pomôžu? Len obmedzenci a manipulátori hľadia na seba a aby neohrozili svoju pozíciu, udusia každý náznak talentu ak ho nemôžu kontrolovať. Ale o tom inokedy.

Máš nápady ako pomôcť ľuďom okolo seba, ako ich osloviť a posúvať ďalej hranice Kráľovstva tu na zemi? Nenechaj ich len tak.

Sú veci pre ktoré žiješ hodné Kristovej smrti? ~ Leonard Ravenhill

Chcem ti pomôcť odhaliť a rozvíjať tvoje talenty. Tvoje poslanie na tejto zemi. Zostaň so mnou a dozvieš sa viac.

Už čoskoro...

Update *pracovný list ktorý vám pomôže nájsť Váš životný cieľ nájdete na tomto odkaze*

Učeníci pekla

Matúš 23:15

Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami!

Už sa vám stalo, že ste kráčali mestom a na námestí či inom frekventovanom mieste stálo veľa ľudí a počúvali kázanie o pekle a večnom zatratení? Je možné že sa vás to dotklo a nahnevali ste sa na Boha, že niečo také môže dopustiť. Ježiš nepriťahoval davy takýmto spôsobom ale demonštroval lásku svojimi skutkami, dobrotou Božou a milovaním. Áno, peklo je realita, ale človek ktorý sa obráti na základe strachu z pekla, bude dalej šíriť tento strach a vykresľovať nahnevaného a trestajúceho Boha.

Priateľu, Boh Ťa nechce súdiť ani trestať na tejto zemi. Všetky pohromy o ktorých denne počúvame nie sú dielom milujúceho Otca. To všetko je dôsledok prešľapu prvého človeka. Hriech ktorý prišiel do sveta cez Adama priniesol smrť a degradáciu celej zemi. Avšak bol to zákon daný cez Mojžiša ktorý dal moc hriechu v nás. 

Zákon nám ukázal že niet jediného spravodlivého medzi nami. Ale vďaka Bohu za Ježiša Krista, ktorý sa stal hriechom za nás a niesol náš trest, naše choroby. Jeho potrestal namiesto nás, nemal na výber, keďže zákony dobra a zla sú záväzné rovnako aj pre Neho. Keby však teraz potrestal národ či jednotlivca, musel by sa ospravedlniť Kristovi. A preto každý kto šíri nepravdy o Otcovi je klamár a niet v ňom lásky Otcovej. 

Je to hriech žijúci v človeku a vo svete, ktorý prináša pohromy. Ak sa ti deje niečo zlé , pravdepodobne si ešte neprijal Krista do svojho života. Ak si ho už prijal a stále si v problémoch, pravdepodobne úplne nerozumieš čo všetko v tebe prebýva a nevieš to využiť. Jediné problémy, ktoré môžeš aj budeš mať budú od ľudí a to pre Kristovo meno.

Keď ho spravíš pánom svojho života, postará sa o každú oblasť tvojho života. Daj na prvé miesto jeho Kráľovstvo, rozprávaj o jeho láske iným a miluj ich aj skutkami. Pretože je to dobrota Božia, ktorá pritiahne človeka k zanechaniu hriechov a nie strach z pekla. Všetky tie hrozby o očistci sú len dôsledkom nedostatočného štúdia Písma v dobách minulých. Jednoducho nezapadá do Evanjelia lásky to, že človek si musí odtrpieť niektoré svoje hriechy, keď za ne už trpel Kristus. Študuj Písmo a presvedčíš sa sám. Taktiež učenie o dodržiavaní Zákona čo i len čiastočne je klam, never mu.

Od Boha si nemožno nič kúpiť či zaslúžť.

Buď požhenaním.

Na hrade

Nedávno som navštívil Nitriansky hrad a jeho baziliku. Úzke kamenné uličky starobylého centra by mohli rozprávať príbehy, keby mali ústa. Príbehy staré storočia. Na vrchole kopca sa rozpína samotný hrad. Po schodoch som vystúpil na nádvorie so studňou a pokračoval do nedávno otvorených záhrad, ktoré ponúkajú výhľad na mesto a pekný trávnik. Očakával som viac od dlho odkladaného otvorenia záhrad. Vrcholom návštevy bola samotná bazilika. Hned po vstupe ma ovial chladný dych dávnych storočí. Tisíce ľudí tu bolo predo mnou. Chudobní i bohatí. Mladí i starí. Ako som si užíval to hrobové ticho a chlad, moje oči spočinuli na zamrežovanom výklenku. Bolo v ňom vystavené pozlátené rúcho. To vo mne spustilo lavínu myšlienok.

Videl som všetkých tých ľudí, ťažko pracujúcich, ktorí úprimne prinášali milodary či desiatky s tými najlepšími úmyslami. To rúcho bolo dôkazom vysokého životného štandardu kléru. Ďalej výzdoba, sochy a oltáre, všade zlato. Vo svojom videní som videl ľudí ktorí z posledného dali cirkvi, pod prísľubom skrátenia pobytu v očistci. alebo si kupovali odpustky. Ešte stále vidím ich doráňané ruky, poohýbané chrbtice, oči plné strachu. Hladujúce deti a vdovy, tých pre ktorých má Boh v srdci špeciálne miesto. Keď títo nemali čo do úst, na stoloch kňazstva bol vždy prebytok. Zlomilo mi to srdce. Prečo sa vyzbierané prostriedky používali na stavbu majestátnych chrámov a výrobu drahých výzdob, ktoré dnes častokrát pôsobia gýčovo? Kam dávala cirkev za čias Petra a Pavla peniaze zo zbierok? Nikto nad tým nerozmýšľal? Keď sa niekto oháňa apoštolským následníctvom, prečo ich postupy sú v rozpore s apoštolmi? V rozpore s Kristom? 

On predsa neprišiel prehĺbiť rozdiely medzi chudobou a bohatými či vytvoriť špeciálnu kastu ľudí, ktorým budú všetci ostatní slúžiť! TO TEDA NIE! On prišiel sám ako chudobný a priniesol nám lásku a  rovnocennosť. Prišiel vrátiť človeku jeho skutočnú hodnotu. AKÁ JE skutočná HODNOTA ĽUDSKÉHO ŽIVOTA? Hodnota žobráka, vdovy, dieťaťa či zlodeja, vraha a utlačovaťeľa ľudí? Cena je rovnaká. Je to cena života milovaného Syna, v ktorom Boh Otec našiel potešenie. Poslal ho na tento svet, pretože nás miloval.

Tento Syn však neprišiel na svet založiť nové náboženstvo či schváliť modlárstvo. Keď človek uctieva kohoľkovek iného hoc aj popri Bohu, alebo uctieva Boha spôsobom, ako to robili staré národy v zasľúbenej zemi pred príchodom Izraela ide o modlárstvo. Ježiš ako boží Syn nikdy neschvaľoval takéto praktiky, a preto ak niekto tvrdí že uctievať obrazy, rytiny či sochy hoc aj Boha či Ježiša samotného môžeme, je klamár a niet v ňom pravdy.

On prišiel, aby sme mohli mať vzťah s Otcom, ktorý po nás túži. Priateľu poviem ti, život s Bohom je oveľa viac ako dodržiavanie obradov a praktík, ktoré vymysleli staré mamy alebo pápeži z politických dôvodov, aby sa páčili ľuďom. Ako však môžeš mať vzťah s niekym, koho nepoznáš. V stredoveku nemali obyčajní ľudia možnosť čítať a študovať Písma. Odvážnych hrdinov, ktorí sa opovážili hovoriť skutočnú pravdu Písma ba dokonca dať Bibliu do rúk bežným smrteľníkom tvrdo prenasledovali a mnohí zaplatili vlastným životom, aby si ty dnes mohol mať prístup k týmto pravdám. Biblia na ktorú ti doma sadá prach je pokropená krvou skutočných mučeníkov. Iba blázon by položil život za niečo, čo je klamstvo. Kristus by nešiel na kríž, keby vedel že jeho smrť nič nevyrieši. Rovnako aj títo úprimní mužovia viery by nepoložili svoje životy nadarmo. Záležalo im na živote ich súčasníkov a ani netušili, aký vplyv budú mať ich skutky na mnoho ďalších generácií. Milovali ľudí tak ako Kristus a napriek odporu nebojácne hovorili Božie pravdy. Vtedajšia cirkev odmietala akúkoľvek nápravu či pokarhanie. Ani Písmo nedokázalo obmäkčiť ich kamenné srdcia. Nebola nikdy obrazom Krista, ani jeho zástupcom na zemi. Skutočná cirkev miluje ľudí a nekoná v rozpore s Písmom ani nepridáva svoje vlastné učenia k učeniam Krista. Skutočná cirkev svieti v tomto temnom svete. Spoznáme ju podľa LÁSKY.

Dnešný človek nie je veľmi odlišný od toho z dávnej generácie. Potrebuje byť milovaný. Potrebuje poznať Kristovu lásku, svoju hodnotu a postavenie pred Otcom stvoriteľom vesmíru. Žiaľ cirkev sa veľmi nezmenila. Stále myslí na svoje záujmy, nakupuje budovy, stavia a vráža peniaze do modernizácie aby sa zapáčila mladej generácii. Síce jej časť sa navrátila k biblickým náukám, vypustila modlárstvo ale životný štýl Krista stále chýba. Ľudia nepotrebujú počuť novú definíciu kresťanstva, oni potrebujú vidieť kresťanstvo v praxi. Ľudí nezaujíma čo cirkev vie, ale vedia keď sa zaujíma cirkev o nich. O ich starosti, trápenia a bolesti. A preto nepozeraj sa na cirkev či sa drží toho čo učí, pozeraj sa na ňu či je obrazom Krista a jeho lásky tu na zemi.

Ako najlepšie to zistíš? Tak, že si zoberieš Bibliu, ktorá v minulosti stála mnohých vlastný život a začneš hľadať, čítať a študovať KRISTOV ŽIVOT a jeho UČENIA a porovnáš si to sám. Potom jasne uvidíš, čo je pravá Cirkev.

Pavlův osten - Andrew Wommack

Pokaždé, když řeknete, že je Boží vůli, aby byl každý uzdraven, někdo zmíní Pavlův osten v těle. Logika tohoto odkazu říká, že přestože byl Pavel jedním z Jeho největších poslů, Bůh ho neuzdravil. Říkají, že Bůh chtěl mít Pavla ne­mocného, aby zůstal pokorný.

To ale není to, co říká Bible. Pavel hovořil o ostnu ve svém těle v 2. Korint­ským 12:7-10:

„Aby mi ta úžasná zjevení příliš nestoupla do hlavy, byl mi dán do těla osten, satanův posel, který mě sráží, abych si o sobě pří­liš nemyslel. Třikrát jsem kvůli tomu prosil Pána, aby to ode mě odešlo, ale řekl mi: „Moje milost ti stačí. Má moc se plně proje­ví uprostřed slabosti.“ Milerád se tedy budu chlubit svými sla­bostmi, aby na mně spočívala Kristova moc. S radostí snáším slabosti, příkoří, strádání, pronásledování a úzkosti pro Krista - vždyť má síla je v mé slabosti!“

Všimněte si, že Pavel úvodem všech svých prohlášení o ostnu v těle zdůraz­nil, že mu byl dán kvůli všem „úžasným zjevením“. Proto by nikdo, kdo nemá toto množství úžasných zjevení, jako Pavel, neměl prohlašovat, že mu byl do těla dán tentýž osten. Je mnoho lidí, kteří Pána znají jen povrchně a kteří se za Pavlův osten v těle schovávají. To není správné vykládání Písma (2. Timoteovi 2:15).

Pavel v 7. verši zcela jasně uvedl, že jeho osten v těle byl „satanův posel“, ne Boží. A přesto ti, kteří se rozhodli vykládat tento verš způsobem, který podpo­ruje učení, že Bůh pokaždé neuzdravuje, neustále připisují jeho autorství Bohu. To je neupřímnost vůči Písmu. Pavlův osten v těle byl od ďábla, ne od Boha.

Co byl Pavlův osten? Kvůli slovu slabost ve verších 9 a 10 se předpokládá, že šlo o nemoc. V kontextu je ale slovo „slabosti“ použito k popisu těžkostí, které nebyly nemocemi. V 2. Korintským 11:23-30 je Pavel sepsal: byl pětkrát bičová 39 ranami, bit metlami, kamenován a ponechán smrti, třikrát ztroskotal na moři. Hovořil o nebezpečích spojených s cestováním po moři i po souši, o útocích po­hanů i vlastních krajanů proti své osobě. Trpěl vyčerpáním a bolestí, hladem, žízní, zimou a nahotou. Potom ve 30. verši řekl:

„Když už se musím chlubit, pochlubím se svými slabostmi.“

To je důkazem, že slovo „slabosti“ neodkazuje pouze na nemoci. Pavel na­zýval „slabostmi“ své těžkosti. Bible také používá totožné slovo „slabost“ ve chvíli, kdy nevíme jak přesně se modlit (Římanům 8:26).

Ti, kteří se na Pavlův osten dívají jako na nemoc, neužívají slovo slabost (neduh) stejným způsobem, jakým jej v kontextu použil Pavel. Ve verši 10 Pavel řekl:

„S radostí snáším slabosti, příkoří, strádání, pronásledování a úzkosti…“ (2. Korintským 12:10)

Pavel sepsal seznam pěti věcí, které s radostí snášel. Čtyři z pěti rozhodně hovoří o útrapách, které prožil. Pokud je slovo „slabosti“ použito stejným způ­sobem, jako to udělal Pavel v kontextu 2. Korintským 11:30, pak také popisuje těžkosti a útrapy.

Pavlův osten byl ve skutečnosti pronásledováním, kterým trpěl, kamkoliv šel. Přicházelo prostřednictvím lidí. Jeho iniciátorem byl ale padlý anděl, který byl určen, aby na něj stále útocil. Pavel opakovaně Pána žádal, aby jej tohoto pro­následování zbavil. Z pronásledování jsme ale vykoupeni nebyli. Pavel později napsal:

„Právě tak budou pronásledováni všichni, kdo chtějí žít zbožně v Kristu Ježíši “ (2. Timoteovi 3:12).

Bůh dal Pavlovi milost k tomu, aby toto pronásledování vydržel, místo aby jej ho zbavil. Ostatní místa v Písmu to potvrzují. Termín „osten v těle“ se poprvé neobjevil až v Pavlových dopisech. Jsou tři místa Starého zákona, ve kterých je použito podobného výrazu:

„Pokud obyvatele té země nevyženete, pak se vám ti, jež tam ponecháte, stanou trním v očích a ostny v bocích. Budou vás trýznit v zemi, v níž budete bydlet“ (Numeri 33:55)

„…potom vězte, že Hospodin, váš Bůh, tehdy před vámi přesta­ne ony národy vyhánět. Stanou se vám léčkou a pastí, bičem na vašich bocích a trním v očích, dokud nevymřete z této krás­né země, kterou vám Hospodin, váš Bůh, dal“ (Jozue 23:13)

„Proto jsem také řekl: ‚Nevyženu je před vámi, ale budou vám trním v bocích a jejich bohové se vám stanou pastí“

(Soudců 2:3)

Starozákonní terminologie, ze které Pavel čerpá, k trnům přirovnává lidi. Ve všech těchto verších Bůh varuje svůj lid před tím, aby ponechali kohokoliv z původních obyvatel naživu, protože se stanou ostny v bocích a trním v očích. Slovní spojení „osten v těle“ je, jak vidíme v předchozích případech, v Bibli po­užit jako odkaz na pronásledování lidmi spíše než na nemoc.

Někteří lidé se snaží jako potvrzení o Pavlově nemoci použít jeho slova z Galat­ským 4. Říkají, že trpěl nemocí, která zasáhla i jeho zrak a o tom že tady mluví:

„Jak víte, na začátku jsem vám kázal evangelium v tělesné slabosti. I když můj stav byl pro vás zkouškou, nepohrdli jste mnou a neodmítli mě. Přijali jste mě jako Božího anděla, jako Krista Ježíše! Kam se podělo to vaše nadšení? Mohu dosvědčit, že kdyby to šlo, vyloupli byste si oči a dali mi je!“

(Galatským 4:13-15)

Říkají: „Vidíte, Pavel měl nemocné oči a dokonce sám říká, že nebyl zdravý, když jim přišel kázat evangeliu.“

Uznávám, že s Pavlem nebylo tělesně něco v pořádku, když Galatským přišel kázat poprvé. Zdá se, že právě tohle říká. Vyvodit z toho ale závěr, že se jednalo o problém s očima, protože „by si pro něj Galatští oči vyloupli“, mi připadá jako unáhlený závěr. Myslíte, že když dnes říkáme: „Dal by za něj ruku do ohně,“ naznačujeme, že je něco v nepořádku s rukou toho dotyčného? Jedná se o slovní obrat, který říká, že tento člověk by pro druhého udělal cokoliv. Totéž říká Pavel o Galatských. Byli by pro něj bývali obětovali vlastní tělo, kdyby to bylo nutné.

Navíc, i kdyby nešlo jen o slovní obrat a Pavel měl opravdu nemocné oči, znamená to, že právě tohle byl jeho „osten v těle“? To je dost chabé vysvětlení. Mnohem logičtější by bylo říct, že to vše byl důsledek kamenování, o kterém se píše ve Skutcích 14:19-20. Pavel byl kamenován a nakonec ponechán na místě, aby tam zemřel:

„Vtom ale dorazili Židé z Antiochie a Ikonia a strhli davy k tomu, aby Pavla ukamenovali. Když už ho měli za mrtvého, vyvlekli ho za město. Když ho však obstoupili učedníci, vstal a vrátil se do města. Druhého dne pak s Barnabášem odešel do Derbe.“

Osobně věřím, že opravdu zemřel a Bůh jej vzkřísil. Pokud mrtvý nebyl, byl smrti tak blízko, že jej ti, kteří ho kamenovali, za mrtvého pokládali, a tak odešli. Když ho ale obstoupili učedníci a modlili se, vstal.

Hned následujícího dne Pavel odešel do města Derbe a tam kázal evange­lium. Víte kde leží Derbe? Je to jedno z měst v Galacii. Lidé, se kterými Pavel hovořil o své slabosti (churavosti) jako s prvními, byli právě Galatští. Proto by bylo zcela pochopitelné, kdyby po té, co byl předešlý den ukamenován, trpěl určitými fyzickými problémy včetně problému se zrakem.

Galatským 4. kapitola rozhodně nedokazuje, že Pavlovým ostnem v těle byla nemoc očí. Skutečnost, že Pavel mluví o slabosti „na začátku“, navíc znamená, že pominula.

A tak Pavlovým ostnem v těle nebyla nemoc a Bůh ho neodmítl uzdravit, aby zůstal pokorným. Ti, kteří takto vyučují, se chytají stébel, aby mohli učit to, co vyhovuje teologii, které chtějí věřit.

Pravdou je, že BŮH CHCE, ABYSTE BYLI ZDRAVÍ.

Z knihy "Bůh chce abyste byli zdraví"

Koľko ešte...?

V posledných dňoch si dávam otázku “Koľko času musí stráviť človek na cirkevných prednáškach, aby začal napĺňať Kristove zasľúbenie – Ten kto verí vo mňa bude konať väčšie skutky ako som ja konal...?” Spolu s tým sa mi objavuje slovo z listu Hebrejom, ktoré hovorí  “…namiesto toho aby ste boli sami učiteľmi, stále potrebujete niekoho aby vás učil!!!” Keď však hľadám odpovede v dnešnej cirkvi, vidím len nekonečné vyučovania o hriechu, spáse, krstoch a iných základných pravdách Evanjelia. Preto sa pýtam. Koľko krát ste počuli tie isté kázne? Koľko rôznych variácii na jednu tému?  (Heb 5:12 – 6:3).

Keď sa pozrieme na Ježiša, ako chodil po celej zemi hlásal jednoduchú zvesť “Priblížilo sa Kráľovstvo Nebeské.“ Jeho vyučovania sú zhrnuté do pár kapitol v Matúšovi nazvané ako Kázeň na hore. Je naozaj potrebné pre ľudí obrátených 3 alebo i viac rokov neustále počúvať rôzne poučenia z úst mnohých kazateľov založených na týchto Ježišových slovách týždeň čo týždeň??? Prečo si ľudia nezoberú bibliu, neprečítajú tie pasáže a nezačnú nad nimi meditovať? Každý jeden by našiel niečo nové v tých slovách, že by nestačili všetky knihy sveta aby sa zapísali konkrétne zjavenia. To že biblia je nekonečná pokladnica múdrosti ešte neznamená že má človek donekonečna počúvať zjavenia od niekoho iného. Je to ako jesť predtrávenú potravu. Niečo, čo už za nás niekto požuval.

Všetko čo Ježiš kázal sa točilo okolo princípov Nebeského Kráľovstva z Kázne na hore či ďalších roztrúsených podobenstiev v Novej Zmluve. Koľko krát sme ich už počuli a čítali? Kam vedie nekonečné opakovanie rovnakých posolstiev v rôznych verziách? Pokiaľ nezačneme žiť to čo sme čitali v Písmach, je to úplne zbytočné. Áno, nebojím sa povedať to nahlas.

Nekonečné počúvanie prednášok je úplne zbytočné. Aj školák jedného dňa zmaturuje a začne používať to čo sa naučil v škole. Prestane do nej chodiť a namiesto toho začne učiť iných to čo vie on, aby mohli rovnako konať a zjednodušil si tým život. Ak však učiteľ necháva svojich zverencov počúvať donekonečna tie isté prednášky v rôznych obmenách bez toho aby pravidelne nevyskúšal a nakoniec neposlal s potvrdením o úspešnom absolvovaní predmetu ďalej, je to zlý učiteľ a určite dostane skôr či neskôr výpoveď. Smutné však je, že niektorí už výpoveď dostali, ale stále si to nepripúštajú a pokračujú s vyučovaním základov rovnakých študentov už dlhé roky.

Riešenie?

Ak si sa stal obeťou tohto systému, stále je cesta von. Začni sa pýtať otázky a žiadaj dostačujúce odpovede. Nenechaj sa odbiť. A keď ťa budú dlhodobo odbíjať a tvoj rast bude stagnovať, odíď. Je to veľmi ľahké. Tiež never všetkému čo počuješ na prednáške, pokiaľ si to sám vlastným štúdiom Písma v kontexte neoveríš. Mnohé pasáže sú vytrhnuté z kontextu a strácajú svoj pôvodný zmysel. Ak nájdeš rozdiel v tom čo si počul a častejšie sa to opakuje, pouč učiteľa o tom že sa mýli a ukáž mu ako to môže napraviť. Je možné že začneš mať problémy. Ježiš nás upozornil, že prídu.

Služba ktorá ťa nebuduje do plnosti dospelého človeka v Kristovi je proti-Kristovská. Darmo má pomazanie. Pokiaľ ťa nenaučí používať to čo už máš v sebe, zakrpatieš a zostaneš závislý na tom, aby ti niekto každý týždeň hovoril do života. Boh chce hovoriť priamo k tvojmu srdcu, Ježiš Kristus je jediný prostredník. Ak sa celé tvoje kresťanstvo točí len okolo zhromaždení, konferencií a táborov no nekonáš skutky väčšie ako Ježiš, žiješ mimo Božiu vôľu zjavenú v Biblii.

Čítaj, pouč sa a konaj. Je to jednoduché.

Buďťe požehnaním.

Uzdravenie v zmierení - 2. časť

Zmierenie malo dve časti

1. Bičovanie pri stĺpe bolo prvou časťou kde Jeho fyzické telo bolo zlomené za nás, čím nám zabezpečil fyzické uzdravenie. (1. Pet 2:24). Lámanie chleba.
2. Smrť na kríži bola druhou časťou, ktorou zabezpečil spasenie ľudského ducha a zaviedol Novú Zmluvu. (Rím 5:8). Pitie vína.

 

Ak uzdravenie je zabezpečené a naplnené, prečo nie sme všetci uzdravení? Potom ak je rovnako zabezpečené a naplnené aj spasenie, prečo nie sú všetci ľudia spasení? Treba na to vieru. Božia vôľa je aby celé ľudstvo bolo spasené a uzdravené, ale jeho vôľa sa nedeje automaticky. Je na to potrebná viera.

Ak tvoje odôvodnenie toho, že niekto nebol uzdravený znie: „Boh je zvrchovaný a môže urobiť čo sa mu zachce,“ tak potom akú máš istotu že ty si bol spasený? Ak hovoríš, že niekto nebol uzdravený pretože Boh má všetko načasované, ako si potom môžeš byť istý že si bol spasený a že Boh nemal pripravený iný čas pre tvoje spasenie? To čomu veríš že je platné pre spasenie je rovnako platné aj pre uzdravenie. Oboje sú vždy Božou vôľou v každom čase, pretože za oboje bolo zaplatené obeťou zmierenia. Už si niekedy pochyboval o tom, že Boh chce niekoho spasiť? Prečo potom pochybuješ o tom že ho chce aj uzdraviť?

Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ - povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“  (Mk 2:3-12)

• Uzdravenie a odpustenie sú pre Ježiša totožné, pretože boli zabezpečené v jednom a tom istom zmierení.
• Uzdravenie má slúžiť ako znamenie toho, že Boh odpúšťa.
• Ak by Božia vôľa pre uzdravenie a spasenie bola rozdielna, uzdravenie by nemohlo slúžiť ako znamenie.
• Z toho vyplýva: Božia vôľa spasiť = Božia vôľa uzdraviť.
• To že nie si uzdravený určite neznamená, že ti nebolo odpustené. To je myšlienka od nepriateľa. Nezaoberaj sa takými myšlienkami. Uzdravenie dokazuje Božiu vôľu pre spasenie, nie je však spasením samo o sebe.

Uzdravenie v zmierení - 1. časť

Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu.  (1Tim 2:3-4)

Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.  (Jn 3:16-17)

a)   Aká je Božia vôľa pre spasenie?

b)   Chce Boh aby bol každý človek spasený?

c)   Môže byť človek spasený kdekoľvek a kedykoľvek?

d)   Musí človek niečo urobiť aby si zaslúžil spasenie?

e)   Môže ľudí Boh spasiť nehľadiac na závažnosť a druh ich hriechov?

f)    Aké je jediná podmienka na spasenie?

Teraz si znova odpovedz na tie isté otázky ale namiesto slova „spasenie“ použi slovo „uzdravenie.“

a)   Aká je Božia vôľa pre uzdravenie?

b)   Chce Boh aby bol každý človek uzdravený?

c)   Môže byť človek uzdravený kdekoľvek a kedykoľvek?

d)   Musí človek niečo urobiť aby si zaslúžil uzdravenie?

e)   Môže ľudí Boh uzdraviť nehľadiac na závažnosť a druh ich hriechov?

f)    Aké je jediná podmienka na uzdravenie?

Boli všetky tvoje odpovede rovnaké pre uzdravenie ako aj pre spasenie? Ak nie, pozorne si prečítaj nasledujúce odstavce. Ak ti môžem dokázať z Písma že uzdravenie bolo obsiahnuté v Zmierení, pri svojom najlepšom svedomí nebudeš môcť už viac oddeľovať Božiu vôľu pre spasenie od Božej vôle pre uzdravenie. Obe sú rovnaké, vždy a naveky. Dokonca aj gréčtina používa to isté slovo pre opis obidvoch.

Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. (Iz 53:4-5)

• Toto je proroctvo o Ježišovom ukrižovaní a o tom, čo sa tam malo stať.
• „Choroby“ je hebrejské slovo „Choily“ čo znamená choroba, úzkosť, nešťastie, slabosť a smútok.
• „Bôle“ je hebrejské slovo „Makob“ a znamená úzkosť, utrpenie, bolesť a zármutok.
• Obe slová sa vždy používajú pri opise fyzického ochorenia, fyzickej bolesti a fyzickej slabosti.
•  Jeho ranami (ktoré utrpel pri bičovaní) SME uzdravení.

Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“   (Mt 8:16-17)

• Matúš cituje Izaiášove proroctvo a používa správny význam slov, keď hovorí „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“
• Ježiš uzdravoval telá ľudí z fyzických chorôb a vyháňal skutočných démonov preto, aby naplnil toto proroctvo. Ale skutočné naplnenie nebolo iba v uzdravovaní a vyháňaní, ale je aj v ranách bičom, ktoré dostal neskôr.

Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili.   (1Pt 2:24)

• Tu je odkaz na rovnaké proroctvo a jeho naplnenie. Ježiš niesol naše hriechy (a trest) za nás, aby sme my nemuseli
• Jeho rany vás UZDRAVILI. Toto sa zmenilo z prítomného na minulý čas čo znamená, že to už bolo poskytnuté. Už sa nedá urobiť nič pre poskytnutie uzdravenia. Ježiš to urobil dokonale. JE DOKONANÉ!