Každý z nás vie čo je hriech. Skutok, ktorý nás oddeľuje od Otca. Odplatou za hriech je smrť.
Ale prečo stále zostáva v našom živote jeho vplyv? Snažíme sa robiť čo vládzeme aby sme ho odstránili z našich životov. Ale keď prídu skúšky a ťažké chvíle, musíme si pripomínať, čo môžeme alebo nemôžeme urobiť, povedať. To neustále rozmýšľanie o tom čo je a čo nie je hriech nás zväzuje. Máme strach zhrešiť aby sme neboli potrestaní alebo súžení. Hriechom tiež otvárame dvere nepriateľovi, dávame mu to, čo Kristus vydobyl na kríži. Našu slobodu, dal nám moc a autoritu nad všetkým na nebi aj na zemi, moc šliapať po hadoch a škorpiónoch a po všetkej moci nepriateľa. Potom sme smutní, že sme zlyhali a trápime sa, bolí nás to, že musíme budovať všetko od počiatku. Kričíme na Boha aby nás zachránil od trápenia a trýznenia. Ale On to už urobil. Prečo si pýtame dvakrát ten istý dar? Lebo sme si ho nechali ukradnúť tak ako Adam v záhrade. Prestaňme sa dívať na Boha ako na toho ktorý zakazuje ale radšej ho viďme ako toho, ktorý dáva.
Milujúceho Otca, ktorý zo svojej lásky k svojmu stvoreniu (ťažko nájsť slová ktoré by opísali hĺbku aj šírku tejto lásky) daroval to najcennejšie čo mal. Mohol sa rozhodnúť vykúpiť nás čímkoľvek iným, ale on sa rozhodol dať svojho Syna. Ako každý pozemský otec sa snaží svojim deťom dať to najlepšie čo má, pokoj, radosť, uzdravenie a mnoho ďalších darov. Ale vo svojej dokonalosti dal ten najdokonalejší dar. Svojho jednorodeného, do ktorého ukryl všetky poklady, ktoré mal vo svojom dome. Zabalil to všetko do jedného balíka a poslal ho na zem.
My sme ho prijali, vzali za svoj zdroj života, jeho moc prebýva v nás, ale vieme kto vlastne v nás prebýva? Prečo stále padáme a vstávame, sme hádzaní sem a tam vlnami nepokojného mora tohto sveta? Mnoho krát sme počuli kázania o kliatbach a požehnaniach. Bojíme sa urobiť chybný krok, ktorý by nás zviedol z cesty a stratili by sme jasný obraz o Otcovi. Často krát radšej neurobíme nič, akoby sme mali pokaziť veci. Zatvárame sa do svojich modlitebných komnát a cirkevných budov a kričíme odtiaľ na Diabla, odháňame démonov a nečistých duchov. Povolávame svätú krv aby nás ochránila a aby prišli na nás požehnania. Činíme pokánie zo všetkého, na čo si spomenieme aj nespomenieme.
Sami sa vkladáme do rúk zákona, pokiaľ sa snažíme dodržiavať prikázania. Či už hlavných 10 alebo ostatných 1050. Premýšľame nad tým, pokiaľ až môžeme zájsť aby sme nezhrešili. Vymedzujeme si hranice územia, v ktorom sa môžeme pohybovať. Ak by sme si však predstavili hranice ako okraj priepasti, rozmýšľali by sme nad tým, čo budeme robiť len aby sme nemuseli ísť na okraj kde sa nám môže zakrútiť hlava. Hriech je jedna veľká priepasť, a ktorý zdravý človek by chcel skončiť svoju púť predčasne na dne rokliny, alebo zostať visieť niekde na skalnej stene a s vypätím posledných síl sa šplhať nahor? O čo viac my kresťania, ktorí máme toľko práce, že náš čas sa zdá byť prikrátky. Musíme mať bázeň, ktorá nás bude držať ďaleko od toho miesta.
Chceme poznať božiu vôľu pre náš život ale stále ju nevieme nájsť. Čakáme na telefonát z neba ale zabúdame na list, ktorý nám už dávno prišiel. V Biblii nachádzame dokonalú vôľu Toho, ktorý nás stvoril. On sám totiž povedal, že skutky väčšie ako On budeme konať. Vieme opätovať lásku svojim najbližším. Slová na to nestačia, urobíme všetko čo im na očiach vidíme, čím ich potešíme, aj posledný dych im obetujeme. Nie je tu však ešte niekto, kto chce byť tou najbližšou osobou v našom živote? Čo však urobiť pre toho, ktorý má všetkého dostatok. Nestačia mu len pekné slová chvály a úcty. Nepotrebuje stavať domy ani zhromažďovať majetky, má ich nespočet.
Osobný Boh hovorí k tvojmu srdcu: Rob to, čo som robil Ja, keď som bol v tele na zemi. Dostal si moc zhora, zdedil si ju v Kristovi aby si mohol kráčať ako On kráčal. Chceš byť taký ako bol On? Polož si otázku. Čo by asi robil Pán, keby bol na mojom mieste? Určite by nesedel každý večer pred televíziou ale zdvihol by sa a každú svoju voľnú chvíľu by venoval ľuďom, ktorí to potrebujú. Jeho skutky neboli jeho vlastnými, ale robil tak, akoby robil jeho Otec. Poznal Jeho charakter a ukázal nám ho tým, čo konal za svojich dní. Pohnutý ľútosťou k strateným a ubitým v duši aj na tele prinášal slobodu. Kládol ruky na chorých a oni boli uzdravení!!! Vkladal im do sŕdc nádej na blížiace sa oslobodenie. Blahoslavil tých, ktorí boli smädní po spravodlivosti. Pretože čas bol blízko, kedy už viac nebudú žízniť, ak sa napijú vody, ktorú im On dá. A keď prišiel na Letnice Duch Svätý, každý kto sa napil už nezostal smädným ani hladným. A tak aj ty, ak si prijal živú vodu do svojho vnútra, už nemôžeš byť smädný!!! Práve naopak.
V tvojom vnútri je prameň, z ktorého tvoja duša neustále načiera a je dostatok vody aj pre všetkých okolo teba. Otvor svoje srdce a rozlievaj aj pre iných. Bol si hriešnik, bez nároku na život, ale teraz boží život prúdi v tvojom vnútri. Keby si zložil svoje ruky na kohokoľvek, ten život sa dotkne aj jeho. Občerstvi vysušené kosti, zacelí otvorené rany a porazí každú prácu nepriateľa v jeho tele. Už tušíš čo je božia vôľa pre tvoj život?
