Na hrade

Nedávno som navštívil Nitriansky hrad a jeho baziliku. Úzke kamenné uličky starobylého centra by mohli rozprávať príbehy, keby mali ústa. Príbehy staré storočia. Na vrchole kopca sa rozpína samotný hrad. Po schodoch som vystúpil na nádvorie so studňou a pokračoval do nedávno otvorených záhrad, ktoré ponúkajú výhľad na mesto a pekný trávnik. Očakával som viac od dlho odkladaného otvorenia záhrad. Vrcholom návštevy bola samotná bazilika. Hned po vstupe ma ovial chladný dych dávnych storočí. Tisíce ľudí tu bolo predo mnou. Chudobní i bohatí. Mladí i starí. Ako som si užíval to hrobové ticho a chlad, moje oči spočinuli na zamrežovanom výklenku. Bolo v ňom vystavené pozlátené rúcho. To vo mne spustilo lavínu myšlienok.

Videl som všetkých tých ľudí, ťažko pracujúcich, ktorí úprimne prinášali milodary či desiatky s tými najlepšími úmyslami. To rúcho bolo dôkazom vysokého životného štandardu kléru. Ďalej výzdoba, sochy a oltáre, všade zlato. Vo svojom videní som videl ľudí ktorí z posledného dali cirkvi, pod prísľubom skrátenia pobytu v očistci. alebo si kupovali odpustky. Ešte stále vidím ich doráňané ruky, poohýbané chrbtice, oči plné strachu. Hladujúce deti a vdovy, tých pre ktorých má Boh v srdci špeciálne miesto. Keď títo nemali čo do úst, na stoloch kňazstva bol vždy prebytok. Zlomilo mi to srdce. Prečo sa vyzbierané prostriedky používali na stavbu majestátnych chrámov a výrobu drahých výzdob, ktoré dnes častokrát pôsobia gýčovo? Kam dávala cirkev za čias Petra a Pavla peniaze zo zbierok? Nikto nad tým nerozmýšľal? Keď sa niekto oháňa apoštolským následníctvom, prečo ich postupy sú v rozpore s apoštolmi? V rozpore s Kristom? 

On predsa neprišiel prehĺbiť rozdiely medzi chudobou a bohatými či vytvoriť špeciálnu kastu ľudí, ktorým budú všetci ostatní slúžiť! TO TEDA NIE! On prišiel sám ako chudobný a priniesol nám lásku a  rovnocennosť. Prišiel vrátiť človeku jeho skutočnú hodnotu. AKÁ JE skutočná HODNOTA ĽUDSKÉHO ŽIVOTA? Hodnota žobráka, vdovy, dieťaťa či zlodeja, vraha a utlačovaťeľa ľudí? Cena je rovnaká. Je to cena života milovaného Syna, v ktorom Boh Otec našiel potešenie. Poslal ho na tento svet, pretože nás miloval.

Tento Syn však neprišiel na svet založiť nové náboženstvo či schváliť modlárstvo. Keď človek uctieva kohoľkovek iného hoc aj popri Bohu, alebo uctieva Boha spôsobom, ako to robili staré národy v zasľúbenej zemi pred príchodom Izraela ide o modlárstvo. Ježiš ako boží Syn nikdy neschvaľoval takéto praktiky, a preto ak niekto tvrdí že uctievať obrazy, rytiny či sochy hoc aj Boha či Ježiša samotného môžeme, je klamár a niet v ňom pravdy.

On prišiel, aby sme mohli mať vzťah s Otcom, ktorý po nás túži. Priateľu poviem ti, život s Bohom je oveľa viac ako dodržiavanie obradov a praktík, ktoré vymysleli staré mamy alebo pápeži z politických dôvodov, aby sa páčili ľuďom. Ako však môžeš mať vzťah s niekym, koho nepoznáš. V stredoveku nemali obyčajní ľudia možnosť čítať a študovať Písma. Odvážnych hrdinov, ktorí sa opovážili hovoriť skutočnú pravdu Písma ba dokonca dať Bibliu do rúk bežným smrteľníkom tvrdo prenasledovali a mnohí zaplatili vlastným životom, aby si ty dnes mohol mať prístup k týmto pravdám. Biblia na ktorú ti doma sadá prach je pokropená krvou skutočných mučeníkov. Iba blázon by položil život za niečo, čo je klamstvo. Kristus by nešiel na kríž, keby vedel že jeho smrť nič nevyrieši. Rovnako aj títo úprimní mužovia viery by nepoložili svoje životy nadarmo. Záležalo im na živote ich súčasníkov a ani netušili, aký vplyv budú mať ich skutky na mnoho ďalších generácií. Milovali ľudí tak ako Kristus a napriek odporu nebojácne hovorili Božie pravdy. Vtedajšia cirkev odmietala akúkoľvek nápravu či pokarhanie. Ani Písmo nedokázalo obmäkčiť ich kamenné srdcia. Nebola nikdy obrazom Krista, ani jeho zástupcom na zemi. Skutočná cirkev miluje ľudí a nekoná v rozpore s Písmom ani nepridáva svoje vlastné učenia k učeniam Krista. Skutočná cirkev svieti v tomto temnom svete. Spoznáme ju podľa LÁSKY.

Dnešný človek nie je veľmi odlišný od toho z dávnej generácie. Potrebuje byť milovaný. Potrebuje poznať Kristovu lásku, svoju hodnotu a postavenie pred Otcom stvoriteľom vesmíru. Žiaľ cirkev sa veľmi nezmenila. Stále myslí na svoje záujmy, nakupuje budovy, stavia a vráža peniaze do modernizácie aby sa zapáčila mladej generácii. Síce jej časť sa navrátila k biblickým náukám, vypustila modlárstvo ale životný štýl Krista stále chýba. Ľudia nepotrebujú počuť novú definíciu kresťanstva, oni potrebujú vidieť kresťanstvo v praxi. Ľudí nezaujíma čo cirkev vie, ale vedia keď sa zaujíma cirkev o nich. O ich starosti, trápenia a bolesti. A preto nepozeraj sa na cirkev či sa drží toho čo učí, pozeraj sa na ňu či je obrazom Krista a jeho lásky tu na zemi.

Ako najlepšie to zistíš? Tak, že si zoberieš Bibliu, ktorá v minulosti stála mnohých vlastný život a začneš hľadať, čítať a študovať KRISTOV ŽIVOT a jeho UČENIA a porovnáš si to sám. Potom jasne uvidíš, čo je pravá Cirkev.